Just Delena 2

23. června 2011 v 18:03 | Damonika |  Kapitolky


Autor: Domí
Postavy: Delena, Stefan, Bonnie

Just Delena
Crr…crr….crrr. "Jenna prosím ťa mohla by si otvoriť dvere? Nemám náladu na tie jeho uštipačné poznámky." "Ale Elena. Veď ti nič neurobil." "Jenna, ja viem ale proste ho nemám rada. Nerieš to." "Zato že si sa zasnúbila so Stefanom neznamená že budeš protivná k Damonovi." "Jenna bola by som rada keby si teraz túto tému nerozoberala." Keďže som dobre vedela že Damon počúva za dverami. Crr..crr…crr.. "Už idem" Zakričala Jenna keď Damon už klopal na dvere. "Jenna, ako sa máš?" "Dobre Damon, ako vždy ale prepáč no steaky sa mi pripiekli lebo Elena na ne zabudla. A ty? Elena sa ťa už nevie dočkať." Prebodla ma pohľadom keď som vychádzala z obývačky. Pokúsila som sa o úsmev a Damon mi ho opätoval. "Damon." Povedala som a dúfala som že to pochopí ako pozdrav. Nastalo trápne ticho ktoré našťastie prerušila Jenna. "No ja idem prestrieť na stôl." A nás dvoch nechala stáť na chodbe. Pobrali sme sa teda do obývačky. "A ináč Jenna ma pravdu ja som nič neurobil." Povedal to tým svojim úžasným hlasom a pozrel na mňa tým svojim pohľadom ku ktorému pridal aj ten svoj úškľabok. "Počúvať za dvermi je neslušné Damon. Myslela som si že za tých pár storočí čo si tu si sa niečo naučil." "Ale no. Elena toto sa ma fakt dotklo." Pri tých slovách si položil ruku na srdce a pridal k tomu ešte aj smutný výraz ala Damon. Skoro som pukla od smiechu. "No prepáč mohol by som vedieť čo je tu k smiechu?" Usmial sa. "Poďte k stolu" Zakričala Jenna. Keď som sa postavila tak som od Damona počula vetu ktorej by som nikdy neuverila keby som nevedela o čo ide. "Ďakujem." A myslel to úprimné. "Nemáš začo." Usmiala som sa. Keď sme išli po chodbe tak som sa ešte rozprávala s Damonom a neverila som aký dokáže byt gentleman keď chce ale v tom zmenil vyraz na nenávisť. Najprv som nechápala ale potom zazvonil zvonček a ja som išla otvoriť. Bol to Stefan. "Elena, si v poriadku?" To bolo prvé čo mi povedal keď som mu otvorila. "No vlastne ani nie, prečo?" "Tvoje auto…" "Ahaa to. To je v poriadku vďaka Damonovi." "Damonovi?!" Jeho meno iba precedil cez zuby a neveriacky na mňa pozrel. Medzi tým Damon vystúpil spoza dverí. "Ahoj, braček." "Damon." "Stefan ja ti to vysvetlím." "Tak počúvam." "Tu radšej nie poďme do mojej izby a Damon môže ostať tu veď aj tak o nič nepríde." Vyšli sme spolu so Stefanom do mojej izby. Ja som si sadla na posteľ, Stefan ostal stať. Potom som mu vyrozprávala ako to všetko bolo, že som po tej hádke išla strašne rýchlo a na ceste bol nejaký muž a dostala som šmyk na aute a spadla do rieky, že som sa nejako dostala von ale prúd ma uniesol a že potom ma Damon zachránil… "…a teta Jenna ho pozvala na obed. Stefan toto všetko sa stalo vo štvrtok a je sobota. Prečo si sa mi neozval?" "Stále som bol na teba nahnevaný že brániš Damona. Ale keď som uvidel tvoje auto tak som okamžite išiel sem." "Som v poriadku, ešte niečo?" "Elena čo je to s tebou?" "Nič, Stefan. Ja…ja len neviem čo si mám o tom myslieť." "O čom, Elena? Ja ťa milujem a ty miluješ mňa a Damon je nepodstatný. Či?" "Neviem, Stefan prepáč ale možno.." "Možno čo Elena!!" "Stefan!" "Áno?" "Možno by sme sa nemali nejaký čas stretávať. Nech si to dám do poriadku a potom sa ti ozvem." Podišla som k nemu že ho ešte pobozkám ale on sa odtiahol a bez slova odišiel. Vchodové dvere treskli a zostalo už iba ticho. O chvíľu prišiel Damon s neveriackym úsmevom. Slzy mi vyhŕkli z očí a skoro som spadla keby nebolo Damona.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II