You read my diary 2.

30. června 2011 v 16:18 | Damonika |  Moje fanfictions
"Čo budeme robiť? Hmm. No, mohli by sme ísť napríklad do kina alebo niekde na výlet, alebo do baru." Elena na mňa zrazu vyvalila oči ale ešte v tej istej sekunde sa zamračila. "Damon." "To boli len návrhy! Vymysli niečo ty." pozrel som sa na ňu nevinne. Ale ona ešte naštvanejšie. "Damon! To som nemyslela!" teraz už aj zvýšila hlas. Viem čo myslela. Bože! To vážne ju tak trápi to, že sme sa včera pobozkali? Viem ,myslí si o mne že som netvor, ktorý zabíja pre potešenie a je mu jedno čo to s obeťou spraví. Ale už to tak nie je dávno, zmenil som sa. Ona ma zmenila. Lenže o tom nevie. A naviac miluje môjho oddaného a svätuškárskeho bračeka. Mňa nikdy milovať nebude. Ale to neznamená že sa o to pokúšať nebudem. "Myslela som včerajšok! Rozhodla som sa. Priznám sa Stefanovi keď príde." Priznám? Ako keby dať mi bozk a ležať so mnou cez noc v posteli bolo niečo zlé. To ani náhodou, bolo to super."To ani náhodou." Povedal som rozhodne, pokojným hlasom. "Čo? To ho akože mám klamať?" "Nie, len mu to zatajíš. Nespomenieš to. Je to taký problém?" "No áno!" "Tak si to vypusť z hlavy!" Svojou rýchlosťou som prešiel k nej a chytil ju varovne pod krk. "Čo. Zabiješ ma? Prečo ti záleží na tom aby o tom Stefan nevedel?" Lebo nepotrebujem hádky keď ešte spolu máme vymyslieť niečo ako ťa chrániť. "Lebo!" Takmer som zakričal, pustil som ju a vyparil sa do baru.
Ako som mohol byť taký hlúpy, že som sa do nej zaľúbil. Veď ma músí nenávidieť. Hm, dnes som sa jej dokonca vyhrážal tým že ju zabijem. iste, nikdy by som to neurobil a nedopustil ale ona to nevie. Najskorej si myslí že by som to aj urobil. A vie že sa nebojím ani Stefana, toho zabijem mávnutím ruky.
Kývol som už asi 5-krát na barmana aby mi nalial ďaľší pohár. Ale keďže som upír potreboval by som ich asi dvadsať. Upíra dosť ťažko opiť len po piatich pohárikoch whisky. No namiesto toho aby som sa beznájdejne pokúšal opiť, pobral som sa preč. Kam inam než k Elene. Je niečo po polnoci určite spí. No a tak som šiel na pravidelnú nočnú prechádzu k Eleninmu oknu. Ľahko som preskákal konáre stromu k tomu najvyššiemu pri jej okne odkiaľ bol ten najkrajší výhľad - oprava - pohľad. Teraz som sedel na konári, jednu nohu som spokojne pohojdával spredu dozadu a prizeral sa na ŇU.
Oči mala jemne zavreté, ústa malinko pootvorené a do tváre jej liezli neposlušné pramienky vlasov. Ruky mala položené pod hlavou a pokojne spala. A celý ten jav dalo pozerať cez otvorené okno ešte lepšie. Ešte že si ho na noc otvárala. Začalo poprchať a keďže som nechcel byť celý zmáčaný a odtrhnúť som sa od nej nevedel prešmykol som sa potichu dovnútra. Našťastie sa ani nepohla.

KOMENTUJTE !!!!!!! :) ĎAKUJEM
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Samantha Samantha | 20. července 2011 v 19:29 | Reagovat

paráda, moc pekne píšeš.. prosím pokračovanie :)

2 Mirka Mirka | 21. července 2011 v 15:20 | Reagovat

Prosím pokračovanie je to úžasné.. :-D  :-D  :-D

3 Damonika Damonika | E-mail | Web | 21. července 2011 v 21:06 | Reagovat

Jo teraz mierne nestíham ale pridám ju určite do konca týždňa.Ďakujem.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II