Nechcené slzy...

28. července 2011 v 22:32 | Damonika |  Moje fanfictions
Autor : Damonika
Koment autora: Tak toto je úplne mimo serialu. Neviem kam by som to časovo zaradila, vážne neviem. Moja prvá
jednorázovka, rozdelená do dvoch častí. Ani neviem ako ma napadla. Zrazu som ju mala v hlave ale keď som ju dala do
wordu tak som ju ešte hodne upravovala. Upozornujem že tá druhá časť je oveľa lepšia ale táto je zase dôležitá. Druhá
čast by tu mala byť do pár dní lebo mám na starosti ešte plno iných vecí. Prosím komentujte!!! Fakt rada by som tu tie
komentáre videla lebo tú moju kapitolovku You read my diary? mi čítate ale nekomentujete tak neviem či vás bavila alebo
ste prečítali prvý odsek, s tým že musíte ihneď na inú stránku =D. Takže by som ich tu uvítala!!! I tie kritické :)
Jazyk: SK

Sedela som na barovej stoličke. Premýšlala som v čom som do čerta spravila chybu. Veď som ho ľúbila a on mi len tak povie že sa so mnou rozchádza. Ja som to vedela od samého začiatku. Bola som jej náhrada. Nič viac. Podobala som sa na ňu a pripomínala mu ju. A keď sa zrazu objavila s tým že nezhorela v kostole, už sa hrnie k nej. A dobre vie čo mu spravila 145 rokov ju oplakával keď ho opusila a prečo - lebo ho nemilovala. Len sa s ním hrala. A teraz si zmyslí že ho chce späť a on sa jej ešte hrnie do náručia. On ma nelúbil, celý ten čas ľúbil ju. Stefan má Katherine a koho mám ja. Nikoho!
Dobre, veď mám Bonnie, moju najlepšiu kamarátku. A Caroline. Vlastne i Jerremiho.
A i Damon ma má rád. Ten mi pomáhal keď nebol Stefan na blízku. Ten ma pomáhal chrániť pred Klausom i keď vôbec nemusel.

A kde je vlastne teraz ? V tomto čase býva tu, v Grille. Celý deň som ho nevidela.
Položila som na bar pohárik ktorého som sa za celú tú dobu ani nedotkla a vo vrecku vylovila nejaké peniaze. Vlastne ešte stále neviem čo som si to objednala. Ale veď to je jedno. Vyšla som von a nasadla do auta, smerujúc sídlo Salvatorovcov. Keď som tam dorazila bolo všade rosvietené. Tomu by som sa ani tak nečudovala ale vchodové dvere boli roztvorené a to už bolo trochu divné. Vystúpila som z auta a šla sa pozrieť čo sa deje. Vošla som dnu. Stolček ktorý bol neďaleko dverí bol zhodený dolu. "Halóó?" zavolala som ale nikdo sa neozval. V obyvačke som nevidela nikoho tak som vybehla hore po schodoch. Dvere do Damonovej izby boli otvorené a nikto tam nebol. Dvere do hosťovskej izby hneď vedľa tej Damonovej boli tiež otvorené. Prešla som teda k nim...

"Panebože!" vykríkla som z plného hrdla. Okno predo mnou bolo rozbité a obrovské kúsky skla roztrúsené všade okolo. No a medzi všetkým tým sklom v strede ležal Damon. Bez jediného pohybu, bez známok života. Bol celý od krvi a v hrudi mal zapichnutý drevený kôl. Rýcho som si k nemu kľakla. Bolo mi jedno že som kľakla do skla dorezala si nohu. Začala som panikáriť. Zhlboka som sa nadýchla. Oboma rukami som obopla kolík. Ukľudnila som sa. A na tri. Raz..., dva..., tri!!!!

Šklba som rukami smerom hore. Krvavý kolík som okamžite odhodila a pozrela som na Damona. Nič. Trocha som ho nadvihla za ramená. Jeho chrbát som si položila na kolená a ľavou rukou mu podopierala hlavu. No teraz som už začala hysterčiť. Čo sa pre Boha stalo?? Čo ak je ...mŕtvy? Čo mám robiť??? "Damon! Preber sa!! Damon! No táák! Damon!"
Zatriasla som a nič. Bože môj čo ak je mŕtvy! Nie..nemôže predsa zomrieť nie! Po líci sa mi skotúľala slza. A za ňou nasledovali ďaľšie. Nesmie zomrieť, nemôže! Čo teraz! Premýšľaj... Premýšľaj!! Nejako mu musím pomôcť!

KRV! Pane bože že ma to nenapadlo skôr!! Opatrne som ho znovu položila na dlážku a vstala. " Za chvíľu som späť!" pošepkala som mu. Absurdné, ako keby ma počul!
Ale to už som sa otočila a utekala dole schodmi ako o medajlu. Brala som schody po štyroch a rovno som si to namierila do pivnice. Tam som naposledy vydela obrovskú chladničku so zásobami. Z tohto pohľadu mám šťastie lebo neviem kde by som Stefanovi teraz hľadala jeleňa. Prekvapilo ma vôbec že dokážem v takejto situácii myslieť na také blbosti. A veď to Damon mal na Stefana okolo tej jeho "zvieracej diéty" takéto ironické poznámky. Ja som len rada že v Mystic Falls neumiera dvojnásobný počet obyvateľov ale na to som si, i keď veľmi ťažko, musela zvyknúť.

Konečne som prišla do ich pivnice. Hneď ako som vstúpila pod prízemie tohto domu mi narástla husia koža. Studený a aj vlhký vzduch tu z toho nespravili to najteplejšie miesto v dome. Prekrížlila som si ruky na hrudi a hľadala tú chladničku. Bola tu taká tma že tu pod tou malinkou žiarovkou čo som zasvietila musí žiariť. Tu je! Prišla som k nej a trasúcou sa rukou, nieže by sa mi netriasli aj bez tej zimy, som ju otvorila. Úplne som zbledla. Čo teraz! Začala som panikáriť. Na dne chladničky bol len prázny roztrhutý sáčok, a na lade na spodu boly machuľe zaschnutej krvy. Sakra to si nemohli vybrať iný deň na vyprázdnenie zásob?

Ani som nestihla zavrieť znova tú prázdnu chladničku a znovu zom bežala hore. Už mi bolo o čosi teplejšie. Keď som vyšla hore, namierila som si to rovno do kuchyne. I keď som vedela že nič nenájdem, nepušťala som sa chabej nádeje. Prehladala som každú skrinku či tam nenájdem aspoň to trochu ale nič. A v tejto chladničke nič nebolo okrem džúsu ktorý som otvorila skoro pred týždnom keď som tu prespala a raňajky som si dala po ceste.Pozrela som na kuchynskú linku. Schytila som to prvé či mi padlo pod ruku a zase som sa rozbehla.

To čo ma predtým dokázalo prinútiť ironicky uvažovať sa hneď akoby vyparilo. Keď som ho tam znovu uvidela ležať bez jedinej zmeny než ako som odišla, znovu mi začali prúdom tiecť slzy. Niekde vzadu mojej mysle som tak nejak chcela, že keď prídem hore že už tam ležať nebude a znova ma naplaší zozadu s tým že si zo mňa spravil len srandu. Ale toto sranda nebola. Stále tam ležal bez jediného pohybu. Znovu som si kľakla a zaručila si tým celé zakrvavené džínsy nie len od novej otvorenej rany od válajúceho sa skla ale aj o tej krvy ktorá už tam bola očividne od Damona. Ale to ma ani tento raz netrápilo. Zúbkový nôž ktorý som si priniesla z kuchyne som pevne stisla v ruke a zarezala do pravého zápästia. Nemala som čas sa hrabať vo všetkých šuplíkoch a hľadať nožík ktorým by to najmenej bolelo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II