You read my diary 3.

22. července 2011 v 9:11 | Damonika |  Moje fanfictions
Potichu som prešiel cez jej izbu a sadol som si na samý kraj postele. Aká bola zlatá. Ako nevinne a pokojne spala, zatiaľ čo ja ani oko zavrieť nedokážem. Keby vedela že koľko už... no ja to ani vlastne nepočítam... sa k nej zakrádam a koľko som s ňou strávil nocí, to okno by už za celý svoj ľudský život neotvorila. Prečo musím mať takýto život? Najprv ma nechala Katherine a rozhodla sa pre môjho lakomého brata a potom nás aj tak oklamala. No a teraz ma nenávidí skoro tak isto vyzerajúce dievča a tiež si "vybrala" môjho brata.
Strávil som pri nej celú noc a "spytoval si svedomie a kládol otázky na ktoré asi už nikdy odpoveď nenájdem. Noo, a nikdy je v prípade upíra pomerne dlho. Z postele som sa zdvihol tesne pred tým ako jej mal zazvoniť budík. Chvíľku som sa ešte zdržal na mojom konári a potom išiel domov.

(z Eleninho pohľadu)
Rýcho som sa umyla, obliekla a najedla a v snahe sa čo najrýchlejšie dostať domov k Salvatorovcom.
Prišla som dvere boli odomknuté - našťastie, nechcela som zvoniť na Damona. Toho som fakt túžila vidieť ako posledného. Bála som sa o čo by sa pokúsil teraz. Fajn nebol na prízemí, takže bude ešte hore vo svojej izbe spať. Sadla som si na gauč v obyvačke, potichu aby som ho nezobudila a čakala kedy príde Stefan. mal totiž prísť každú chvíľu. A áno nečakala som pridlho a už som počula stisnúž kľúčku a otváranie dverí.
Sotva stihol vojsť dnu už som za ním bežala a objímala. Cítila som ako sa na chvíľku zarazila a potom mi objatie vrátil. Ako som ho stískala otravovalo ma moje svedomie. Ako sa môžem tváriť že sa nič nestalo keď som sa ešte nedávno lepila na jeho brata? Ešte hodnú chvíľu som ho pevne držala v mojom zovretí a vdychovala jeho vôňu. Potom som započula kroky a pustila som ho. Stefan sa mojím konaním tváril pobavene a trošku rozpačito. Položil na sôl klúčiky od auta a zložil si bundu čo nestihol lebo som sa na neho vrhla.
"Ako bolo?" Tak touto otázkou som ho očividne zaskočila ešte viac, sudac jeho pohľad. "Dobre. Ako si sa mala ty? Dalo sa to s Damonom vydržať?" Nestihla som odpovedať lebo kroky už počuť nebolo a Damon ktorý práve prišiel vyhlásil. "Hej a prečo by sa nemalo? So mnou je vždy úžasne." dopovedal a sprisahanecky na mňa žmurkol.

Komentujte prosím!!!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kaczi Kaczi | E-mail | Web | 22. července 2011 v 9:46 | Reagovat

Suprový :D Jen tak dál, líbí se mi to :)

2 Samantha Samantha | 26. července 2011 v 16:40 | Reagovat

Je to skvelé.. teším sa na pokračovanie ;-)

3 Meruňka Meruňka | 28. července 2011 v 19:44 | Reagovat

to je bombové :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II