Revenge (4.kapitola) Emma

24. září 2011 v 18:31 | Damonika |  Revenge
Niečo k deju: Ashley zomreli rodičia, a tak utečie a žije mizerný život. O dva roky sa vráti do rodného mesta kde zistí že má sestru. Veľmi tomu neverí ale z nádeje ju vyhľadáva a nakoniec sa s nou stretne. Spoznáva jej priaťeľov ale asi nemá nárok na normálny život...

Koment autora: Viem že je to takéto krátke oproti prvej kapitole, ale bohužiaľ takto mi to vychádza. Budem sa snažiť pridávať to sem každý druhý deň. Pozor, ale nemusím mať vždy toľko času! A prosím ospravedlňujem sa za pravopisné chyby. Snažím sa ich po napísaní kapitoly opraviť ale nie vždy všetky zbadám - dobre, nikdy! :D Príjemné čítanie...

Hlavné postavy: Ashley Hale, Emma Leroy, Katelynn Amberton...

Jazyk: SK!

Revenge




(4.kapitola)

Z dverí na mňa žmurkali modré oči.
Blondínka s vlasmi po plecia asi v takomitom veku ako ja.

"Zdravím," pozdravila som." Býva tu Deborah Leroy?" Nadýchla sa a zakričala do domu.

"Emma???" Za tie dva roky som si zistila i adresu, i meno. Emma Cassidy Leroy.
"Čo sa deje Kate?" Tak tá blondína je Kate. Ten hlas - to musela byť Emma.

"Poď dole!" Chvíľku som tam čakala a potom dole zišla brunetka s hnedými čokoládovými očami - presne také aké mala mama a aké mám ja. Lenže ja mám blonďavé vlasy.
"Áno?" pýtala sa Kate. Potom prišla bližšie k dverám a uvidela mňa.
"Dobrý..." znervóznela som.
"Dobrý deň, vy ste Emma?" uisťovala sa. No, vykať svojej sestre je divné, ale ona o tom nevie. Je to slušnosť.
"Áno, a vy... ?" pýtala sa Emma.
"Volám sa Ashley Hale. Býva tu aj Deborah Leroy?"

"Nie, bohužiaľ pred rokom zomrela. Smiem sa spýtať prečo?"
"Úprimnú sústrasť. Prosím, môžme sa porozprávať vnútri?" Emma si vzdychla, po pošla nabok aby som mohla vstúpiť. Zatvorila za mnou dvere a prešli sme do obývačky.

Kývla na mňa nech si sadnem. Keď mi ponúkla niečo na pitie, dala som si len džús. Keď sa Emma vrátila s tromi pohármi džúsu spustila.

"Prečo ste sa pýtali na moju tetu?"
"Môžme si tykať?" odpovedala som otázkou. Prikývla. Nevedela som ako začať a tak som proste začala rozprávať svoj príbeh - až som sa dotala k Emme.
Emma na mňa pozerala niekedy zamračene, akoby mi nechcela veriť, niekedy prekvapene. Ale ja som sa nedala odradiť o rozprávala ďalej. Keď som skončila Emma bola šokovaná.

"Takže mám sestru?" šepkala. Ako sme sa podobali. Taká istá reakcia.

"A rodičia sú mŕtvi," dodala po chvíľke. Už som začínala mať strach.
"Áno," odpovedala som potichu.
"No nie je to taký rozdiel, už som bola v tom že mám mŕtvych rodičov." Čože?

"Takže si vedela že sú mŕtvi?"
"Áno, ale že boli mŕtvi už skôr." A tak začala rozprávať svoj príbeh ona....

.:Pokračovanie nabudúce:.
A komentujte PLS!!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Líbí se vám moja poviedka Pomsta?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II