Revenge (5.kapitola) Nový domov

28. září 2011 v 22:23 | Damonika |  Revenge
Niečo k deju: Ashley zomreli rodičia, a tak utečie a žije mizerný život. O dva roky sa vráti do rodného mesta kde zistí že má sestru. Veľmi tomu neverí ale z nádeje ju vyhľadáva a nakoniec sa s nou stretne. Spoznáva jej priaťeľov ale asi nemá nárok na normálny život...

Hlavné postavy: Ashley Hale, Emma Leroy, Katelynn Amberton...

Jazyk: SK!

Revenge


(5.kapitola)





Ešteže nebol taký dlhý ako ten môj. Žila so svojou tetou, ktorá jej povedala že jej pravý rodičia zomreli pri havárii. O mne, ani to že naši rodičia žili v neďalekom Ketteringu nemala ani tušenia. Keď ale skončila, nastalo trápne ticho. Pozrela som k oknu - už sa stmievalo, super.

Ticho prelomila prvá Emma.
"No, teraz pôjdeš kam?" pozrela znovu na mňa. Nemala som ani tušenia čo sa mi muselo zračiť na tvári alebo čo sa stalo, lebo hneď rýchlo dodala.

"No ak chceš môžeš ostať u mňa..." akoby nevedela nájsť slová...
"...ja budem rada. Ak teda môžeš.." Usmiala som sa.
"Rada tu ostanem." Emma sa trošku upokojila a tiež sa na mňa usmiala. Chvíľku tam sedela a potom sa rýchlo zdvihla z mäkkého kresla.

"No môžeš spať buď v hosťovskej izbe alebo v tetinej izbe. Len jej veci by sa museli dať p..." Zarazila sa, ale znovu pomaly spustila.

" A ako dlho tu môžeš ostať? " A ja sa neisto spýtala:
" A ako dlho tu môžem ostať?"

"Ako dlho budeš chcieť. Kľudne tu ostaň nastálo. Nebudem tu sama." Teraz som sa už neusmiala. Úplne som žiarila. Potešená som prikývla.
"Prijímam!"

"Tak ak chceš tetinu izbu budeme z nej musieť dať jej veci preč. Vieš, nechávala som to tam... vlastne ani neviem prečo." Zľahka sa zamračila.

"Poď ukážem ti to tu!" Zdvihla som sa a vydala sa za mojim sprievodcom. Poukazovala mi - síce malú, ale útulnú kuchyňu, halu, zadný vchod. No a potom sme sa vydali po drevených schodoch hore. Dostali sme sa do malej chodbičky. Dlážku pokrýval červeno-krémový chlpatý koberec. Na pravej strane boli dvoje dvere a na druhej troje. A priamo oproti nám- na konci chodby, bolo obrovské okno cez skoro celú stenu.

" Tuto je moja izba. Je trošku skromná ale je moja! A je to moje najobľúbenejšie miesto." Prešla k najbližším dverám napravo. Pomaly mi ich otvorila. Vstúpila som teda dovnútra. Klasicky nabielo namaľovaná izba mala i balkón a okná tiež cez celú izbu takže tu bolo veľa príjemného, teplého svetla. Z poza mňa prešla Emma a sadla si na posteľ, pričom zo mňa nespúšťala oči. A ja nespúšťala oči z izby.
Svetlohnedé skrine za dverami a nadutá posteľ celej izbe dodávala, akúsi ľahkosť. Písací stôl bol oproti oknám. A na posteli uprostred izby sa povaľovalo pár plyšových hračiek.

Pripomenulo mi to moju izbu. Nie pretože by si boli podobné. To rozhodne nie. Moja bola tmavá i cez tú svetlooranžovú. Nie, pripomenulo mi to moju izbu preto že v žiadnej už dlho nebola.
Len v hotelovej. A to len najviac na ani nie pol roka. Vystriedala som veľa hotelov, a už skoro zabudla ako vyzerá vlastná izba.

"Máš to tu super." Vydýchla som si a zvalila sa vedľa nej na posteľ, dolu bruchom. Zasmiala sa a unavene sa i Emma hodila dozadu - vedľa mňa.
"Povedz mi o sebe niečo." prosila ma.
"Vieš, som rada že si tu. Okrem tety som tu nijakú rodinu nemala. Čo ty? Určite si chodila na návštevy k starým rodičom, sesterniciam a tak ďalej. A povedz mi niečo o rodičoch. Aký boli?"
"Priveľa otázok!" upozornila som ju. Takže mám utáranú, roztržitú sestričku. A zvedavú!
"Pomaly, na všetky otázky naraz odpovedať nemôžem. A ten kto je príliš zvedavý, bude skoro starý!" len prevrátila oči.
" Dobre že to hovoríš. Pozor na to! Dobre, tak hovor!" nabádala ma Emma.

.:Pokračovanie nabudúce:.
Komentáre prosím!!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Líbí se vám moja poviedka Pomsta?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II