Revenge (11.kapitola) Ambertonovci

20. října 2011 v 14:03 | Damonika |  Revenge


Niečo k deju: Ashley zomreli rodičia, a tak utečie a žije mizerný život. O dva roky sa vráti do rodného mesta kde zistí že má sestru. Veľmi tomu neverí ale z nádeje ju vyhľadáva a nakoniec sa s nou stretne. Spoznáva jej priaťeľov ale asi nemá nárok na normálny život...


Hlavné postavy: Ashley Hale, Emma Leroy, Katelynn a Tom Amberton, Miles Preston...
Jazyk: SK!

Revenge

(11.kapitola)




"Normálne rozprávala? Akože... a on ti odpovedal?" tak teraz vyzerala vážne komicky.
"Akože sa so mnou normálne rozprával! Čo je na tom? Prečo by som sa s ním, prosím ťa, nemala rozprávať? Čo je na tom?"

"Čo je na tom? On..." vyzerala prekvapene. "on sa s nikým nerozprával už cez dva roky!"
"Čože? Mne prišiel celkom milý."

"Milý? Čo sa stalo? Ako to, že sa s tebou rozprával? My sme sa o to pokúšali večnosť!"
"Nechápem.."
"Povedz čo sa stalo a ja ti to vysvetlím."
"Nič sa nestalo." ale nedala sa presvedčiť a tak som jej vyrozprávala tú nehodu s obrúskom a podlahou. Emma len otvárala a zatvárala pusu ako ryba a suchu. A neustále rapotala: Stále nechápem ako to že sa s tebou rozprával.

No a potom mi ona povedala čo tým myslela.

Keď sa Ambertonovci prisťahovali, všetci štyria sa stali veľkými priatelmi. Myslela tým ju, Kate, Toma a Milesa. No doteraz sami nevedia čo sa stalo, ale po pol roku sa uzavrel do seba. Nechcel chodiť von a stále bol zavretý vo svojej izbe a čítal nejaké staré knihy. Keď nebol zamknutý vo svojej izbe a nerobil tam rachot tak všetok čas strávil v mestskej knižnici. Vedeli že na ničom nefrčal ale nevedeli čo sa stalo...

"Mne sa zdal fajn." Hovorila som si svoje a šla spať.
"Dobrú noc, som uťahaná. Mimochodom ak niekomu cekneš tu podlahu!" varovne som na ňu pozrela. Zdvihla som ruku, a ukazovákom si prešla cez krk. Myslela som to vážne ale Emma sa rozosmiala.

"Áno, áno nič nepoviem. Ale poviem Kate že Tom je možno späť. To mi nezakážeš!"
"No dobre idem do postele."
"Dobrú noc!" kríkla za mnou nakoniec.

Ubehli dva týždne od môjho príchodu. Tetinu izbu sme vypratali, ale ani neviem kam dala Emma jej veci. Ale teraz je to moja izba.

Šéf si "čiernej diery" nevšimol, a tak som naďalej pracovala v miestnom bare s Milesom a ešte nejakým Fredom na striedačku, lebo ráno Miles chodieval na futbalové tréningy, kým nezačne škola. A Emmu ešte nepustilo že by som do školy fakt mala ísť. Mala. Že ano? Ale komu by sa chcelo?
No ľudia si všimnú že mám, ale nechodím, do školy. Asi som Emme naletela na jej šteňacie oči alebo som sa musela zblázniť. Budem tam musieť chodiť. Ostatný by sa začali pýtať.

A keď ešte hovorila že tak budeme spolu častejšie a stretnem tam veľa nových ľudí - čo ma ani v namenšom nelákalo.
Emma ma zoznámila ešte s nejakými deckami zo školy. Ale najčastejšie som stretávala Milesa a Blondínu.
Veď k nej chodili ako domov. No čím viac som si rozumela s jedným tým viac menej s druhým. Čo má tá Blondína za problém? Nejaký určite má lebo by sa tak ku mne nechovala. Už aj Emma si všimla ako sa ku mne tá Kate chová. Miles to ani nevnímal.

V bare sa mi darilo. A... stretávala som tam Toma. Vlastne tam bol skoro každý deň. Keď som toho nemala veľa, rozprávali sme sa. Všeličo mi rozprával o Emme, Milesovi a Blondíne. Neviem o čom točila Emma ale mne sa zdal fajn a správal sa normálne.

Znovu sa mi stala nehoda, menšia ako tá predtým. A tento raz tu ale Tom nebol. Hnevala som sa lebo jeden blbec prišiel objednal si ale nemal čím zaplatiť. Tento raz som tam nestála ako prikovaná a uhasila som to. Áno, zase som si opekala bar ale zase nemám ani šajnu, čo sa stalo.

Akurát som o tom hovorila Tomovi.
"...divné čo?"

"Stalo sa ti to znovu?" netváril sa ale prekvapene, skôr vyzeral že nad tým rozmýšľa. Nad čím?
"Ty priťahuješ pohromy ako magnet, pozerám. Neprešli ani dva týždne a už pokračuješ v ničení a demolácii tohto baru. Čo ti spravil?"Ja som sa len usmiala.
Ale musela som odísť lebo nejaký chalan už chcel platiť.

"Kedy máš voľno?" spýtal sa ma Tom, keď som tomu chalanovi vysvetlila, že naozaj predtým povedal že i drinky priateľov sú na neho. Už sa chceli byť.

"Pozajtra, prečo?" pýtala som sa teraz ja podozrievavo.
"No len že by bolo fajn, keby sme sa videli aj niekedy inokedy ako v bare." nahodil.

"Dobre."
"Fajn tak vo štvrtok." rozlúčil sa a dal sa na odchod.

.:Pokračovanie nabudúce:.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Líbí se vám moja poviedka Pomsta?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II