Revenge (14.kapitola) Knižnica

4. listopadu 2011 v 18:31 | Damonika |  Revenge

Niečo k deju: Ashley zomreli rodičia, a tak utečie a žije mizerný život. O dva roky sa vráti do rodného mesta kde zistí že má sestru. Veľmi tomu neverí ale z nádeje ju vyhľadáva a nakoniec sa s nou stretne. Spoznáva jej priaťeľov ale asi nemá nárok na normálny život...
Hlavné postavy: Ashley Hale, Emma Leroy, Katelynn a Tom Amberton, Miles Preston...
Jazyk: SK!


Ja viem že tak neskoro, mrzí ma to ale nemala som čas sa jej naplno venovať. Ale dobrá správa je že mám premyslených deväť nasledujúcich kapitol. A budem sa ich snažiť robiť dlhšie. Ak nie aspoň ich pridávať častejšie :D

Revenge

(14.kapitola)



"V poriadku?" prikývla som.
"Tak poď."

Vyšli sme z lesa. Už som chápala prečo mi to musel vysvetliť niekde, kde by sme boli sami. Viedol ma potom ale do knižnice.

"Prečo ideme do knižnice?" objasnila som mu moje myšlienkové pochody.
"Chcela si vedieť ako je to vôbec možné. Kde inde sa to lepšie dozvedieť ako v knižnici?"

Povzdychla som si, ale kráčala za ním. Išli sme neosvetlenou úzkou chodbou. Keď som tak pozerala na jeho chrbát, zmocňoval sa ma pocit, že aj keby mi povedal že existujú draci, tak mu uverím.

Na konci tej chodby som videla denné svetlo a vošli sme do obrovskej miestnosti. Hneď vpredu bol pult za ktorým bolo pár knihovničiek. Našťastie som preukaz mala.
Ďalej potom boli, samozrejme ako v každej knižnici, samé police s knihami. Boli po stranách miestnosti a medzi nimi boli vchody do jednotlivých oddelení. Prešli sme až za poslednú policu a tam bolo posledné oddelenie. Histórie. Vošli sme teda do miestnosti. Ďalšie police, s ďalšími knihami. Toto bola oveľa väčšia knižnica v akej som kedy bola. Samotné oddelenie s históriou v Ketteringu nebolo. Len jedna polica bola pre ňu vyhradená. Ale celé oddelenie? Popri policiach boli dva stoly so stoličkami. Tom kývol k poslednému stolu. Sadla som si. On sa stratil medzi policami. Keď sa z tade opäť vynoril, zvieral dve - no fuj - hrubé a staré knihy. Tak staré, že by som sa nedivila keby sa mu v rukách rozpadli. Prisadol si ku mne. Otvoril vrchnú knihu a posunul ju predo mňa.
Mohlo ma to síce napadnúť, ale aj tak ma prekvapilo že to nebolo v našom jazyku.

"Je to v latinčine, neviem čo to znamená."
"Viem, preto ti ja poviem, čo je tam napísané."
"Ty vieš latinsky?" opýtala som sa ho zo záujmom.

"Trochu. Som samouk. Musím niečo vedieť. Všetko čo viem, je totiž v týchto dvoch knihách. Viac som toho nenašiel." Pokrútil hlavou.
"To je jedno. K veci."

"Čarodejnice existovali odjakživa. Kedysi o nich obyčajný ľudia vedeli. Teraz je to inak. Nesmú sa o nás dozvedieť! Spomeň si ako si reagovala ty."

"Dobre to mi došlo ale ako to?"
"V každej jednej dedine meste či kmeni, existovali vždy najmenej dve čarodejky. A čarodejky mali za úlohu chrániť mesto pre nadprirodzenými bytosťami."

"Nadprirodzené bytosti? Aké?" pýtala som sa skôr prekvapene, ako vystrašene.
"Upíry, vlkolaci, démoni..." vetu nechal vyznieť do prázdna.

"A čarodejnice nie sú nadprirodzené bytosti?" chvíľku nad tým uvažoval.
"Nie, majú len nadprirodzenú Schopnosť. Sami o sebe nie sú nadprirodzené."
"Aha." Hlesla som potichu.

"Každá čarodejka má svoju Vlastnú schopnosť. Jedinečnú ktorú nemá nikto iný. Väčšinou. Našli sa aj také ktoré mali podobnú Schopnosť alebo takú istú, ale tie čarodejnice sa nikdy ani nestretli."

"Ja viem možno je to hlúpa otázka ale akú Schopnosť máš ty?"

.:Pokračovanie nabudúce:.
Ale prosím, píšte komentáre. Prosím, prosím. A ďakujem za tie čo ste mi napísali doteraz :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Líbí se vám moja poviedka Pomsta?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II