Revenge (20.kapitola) Unavený

16. prosince 2011 v 9:05 | Damonika |  Revenge


Niečo k deju: Ashley zomreli rodičia, a tak utečie a žije mizerný život. O dva roky sa vráti do rodného mesta kde zistí že má sestru. Veľmi tomu neverí ale z nádeje ju vyhľadáva a nakoniec sa s nou stretne. Spoznáva jej priaťeľov ale asi nemá nárok na normálny život...

Hlavné postavy: Ashley Hale, Emma Leroy, Katelynn a Tom Amberton, Miles Preston...

Jazyk: SK!

Príjemné čítanie :D, komentujte!!

Revenge (20.kapitola)

"Čo je?!" Spýtal sa známy a nesmierne otrávený hlas.
"Jé prepáč Tom,..." ozvala som sa najkajúcnejšie ako to išlo,
"ale asi som stratila kľúče od auta a nemám sa ako dostať domov. Je obrovský lejak a domov to mám vyše kilometra. Mohol by si prosím prísť pre mňa? Miles mi nezdvíha." Ten má určite niečo lepšie na robote i s Kate. A nemyslím si že by to bol spánok.


"Ježiši, Ash! Dobre prídem po teba." Unavene odpovedal a zrušil.
Počula som otvorenie a zatvorenie dverí.
A potom len hlboké, prerývané dýchanie ako utekal a triasol sa od zimy. Nevidela som ho. Zapnutú som mala iba malú žiarovku pri pulte a svetlo nedošlo až k dverám.
"Ďakujem." Drmolila som potichu.
"Máš začo!"
"Ja viem." priznala som, "Ale tiež viem, že som si tie prekliate kľúče dala do kabelky." Hromžila som. Vystúpil z tieňa. Videla som mu tmavé kruhy po očami ale ani trocha mu neubrali na vzhľade. A kvapkajúca voda z jeho tmavých vlasov.....
Pokrútila som hlavou akoby som tú myšlienky chcela vytriasť.
"Ja som ťa zobudila, že áno."
"Sú skoro dve hodiny v noci. Samozrejme že si ma zobudila." Prehodil trpko.
"Prepáč." Povedala som tlmene. Previnilo som sa na neho pozerala, i keď sa mi kútiky úst dvíhali dohora, pri jeho namosúrenom výraze. Po nejakej tej chvíli zvolal.
"Tak ideme? Chcem sa vyspať." Až som nadskočila, rýchlo som pribehla k dverám.
Jeho, inteligenta, napadlo zobrať si aj dáždnik, mňa nie.
Vystrel nad nami dáždnik a ja som sa pokúšala krehkými rukami znovu zamknúť. Vydali sme sa k autu ale pod jedným dáždnikom sme do seba stále narážali, tak ma objal okolo ramien a pritiahol bližšie k sebe aby sme sa po ním zmestili. Auto odomkol počas behu, a ja som si nastúpila na miesto spolujazdca. Miesto vodiča bolo tiež za chvíľu obsadené.
"Hrozný lejak." Zahlásil keď strkal kľúče do zapaľovania.
"Myslíš?" Zatiahla som ironicky.
"Vidím to." Vrátil mi a mykol hlavou k prednému oknu. Na tisíce kvapôčok dažďa ktoré sa pri dopade na hladké sklo rozplynuli, dopadli ďalšie. A ďalšie.
Naštartoval a vycúval z parkoviska baru. Zastavil pred Emminým domom. Prišiel k dverám spolujazdca, otvoril mi ich a znovu ma schoval pod dáždnikom.
Prišiel so mnou až k Emminým dverám.
"Dobrú noc." Pozdravila som. Rukou som sa načahovala do zadného vrecka nohavíc, kde som mala kľúče.
"Dobrú noc." Odzdravil a spravil krok. Keď som vytiahla kľúče a otočila sa naspäť k nemu, troška ma to vyľakalo. Nevedela som že bol TAK BLÍZKO. Hľadeli sme si do očí. A potom mi začal hypnotizovať pery.
No, ja som bola stále upriamená do jeho očí. Do jeho nebesky krásnych modrých očí. Začal sa ku mne približovať. Už nás delilo len pár milimetrov.
Dal mi ale len letmý bozk. Ešte stále omámená som pozerala ako sa uškrnul, keď zbadal môj výraz a odišiel k autu.
Predtým než naštartoval sa na mňa obzrel. Ešte stále mal ten sprostý, sladký a naproste neodolateľný úsmev.
I keď bola tma, ja som ho videla vďaka pouličným lampám. A jeho biele zuby i v tej tme šli ťažko prehliadnuť. Potom naštartoval, zamával mi a odišiel.
A síce už mi už auto zmizlo z dohľadu, stále som stála na prahu dverí a pozerala smerom, kam auto zašlo za roh. Stála som tam a pozerala do blba ako teliatko na nové vráta ešte ďalších desať minút.
Zatriasla som hlavou a vošla do domu. Našťastie som si plno uvedomovala že Emma už hore spí ináč by som tými dverami riadne treskla.
On si zo mňa spravil srandu! Nemohol ma normálne pobozkať? Ha-ha, bolo to veľmi vtipné. Keď sa už pobavil, pobavím sa i ja. Veď počkaj ono ti ten úsmev zíde z tváričky. Len ešte neviem ako.

.:Pokračovanie nabudúce:.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 bronis bronis | 18. prosince 2011 v 8:04 | Reagovat

velmi dobre musim povedať ;-)

2 Dee* Dee* | E-mail | Web | 18. prosince 2011 v 11:42 | Reagovat

[1]: Připojuji se je to super....

3 Tina Tina | Web | 18. prosince 2011 v 12:06 | Reagovat

je to super :D

4 Damonika Damonika | E-mail | Web | 18. prosince 2011 v 19:51 | Reagovat

Ďakuejm :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II