Revenge (26.kapitola) Banány

19. ledna 2012 v 22:49 | Damonika |  Revenge


Niečo k deju: Ashley zomreli rodičia, a tak utečie a žije mizerný život. O dva roky sa vráti do rodného mesta kde zistí že má sestru. Veľmi tomu neverí ale z nádeje ju vyhľadáva a nakoniec sa s nou stretne. Spoznáva jej priaťeľov ale asi nemá nárok na normálny život...

Hlavné postavy: Ashley Hale, Emma Leroy, Katelynn a Tom Amberton, Miles Preston...

Jazyk: SK!

Príjemné čítanie :D, komentujte!!

Revenge (26.kapitola)
Zišla som dole po schodoch, otvoriť dvere. Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, kto za nimi je a kto za nimi mal byť.


"Ahoj." Energicky ma pozdravila Kate. Ani nečakala kým jej uhnem z cesty, aby mohla prejsť, predrala si cestu okolo mňa sama. Utrpelo len moje rameno. Hneď za ňou sa objavila Tomova bezmocná tvár. Bez pozdravu vysvetľoval.

"Nevedel som že sa dohodli."
"Nemôžeme im to vysvetliť obidvom naraz?" Hľadala som najvýhodnejšie riešenie.

"Nie." Zotrel ma Tom, hneď ako som za ním zatvorila dvere.
"Nemôžeme to povedať Kate skôr ako dostane schopnosti."
"Ako vieš že ich ešte nemá?" Zafňukala som pre seba.

Chvíľu som sa s Tomom rozprávala, ale potom ma to unavilo, tak som sa len ticho opierala o jeho rameno a sledovala rozhovor Emmy a Kate.

Rozprávali sa o škole.

Neviem prečo sme tam ešte ostávali, možno sme dúfali že Kate odíde skôr, ale to sa očividne nestane.

"Hovoril si niečo Tom?" Nečakane sa na nás otočila Kate.
"Ja? Nie nič som nehovoril." Otočil sa na ňu Tom zmätený pohľad.
"Ale áno, niečo si hovoril, so mnou a s Em." Odpovedala zamračene Kate a ukazovala potom na ňu a Em. Tom sa zarazil.
"Ja som nič nehovoril." Odvetil pomaly.
"Nie Kate. Vážne nič nepovedal." Ozvala som sa.
"Hovorila som len ja." Prikyvovala Em.
"Ja....," Vymieňala medzi nami pohľady, "určite si dačo... ja ,... asi sa mi to zdalo."
Zakončila napokon a ďalej som pokračovala v debate s mojou sestrou.

"To bolo divné..." Začal potichu Tom. Ja som sa ešte stále opierala o jeho rameno.
"To teda bolo." Prikyvovala.
"Nie... myslel som to inak."
"Síce som nepovedal to čo hovorila Kate, ale premýšľal som o tom. O tom že by sme im to predsa len mohli povedať naraz."

"O čom to hovoríš?" Stále sme šepkali aby nás nepočuli tie klebetnice. "Čo tým chceš povedať?"
"Ja neviem."

Ledva som zaspala. Všetky moje myšlienky blúdili ku Kate. A k tomu čo Tom povedal. Ale čo vlastne? Nič.
Ale naznačil.
Čo?
To mi vŕtalo v hlave.
Ani ovečky nezaberali.
Zabrali až obláčiky....

Bola som na pláži. Zvuk burácajúcich vĺn a spevu vtákov, za mnou palmy a predo mnou hrejivé slnko, ktoré som nevidela cez slnečné okuliare. Ale cítila. Bola som v bikinách a slnko ma pražilo na celom tele. Bolo mi príjemne.

V tom sa predo mnou objavili veľké... banány a kokosy v ľudskej veľkosti a svojimi žltými rukami so mnou začali triasť.

"Doriti, nemôžete ma nechať na pokoji? Chcem ešte spať!" Povedala som nahlas.
To som ešte netušila ako nahlas som to povedala. Mávala som pred sebou rukami s tým, nech ma nechajú tak.

Potom som otvorila oči. Predo mnou stála stará ošúchaná zelená tabuľa, rada lavíc s deckami vyvaľujúcimi očami na mňa a nado mnou profesorka s vražedným výrazom. Ruky som ešte stále mala hore aby som odohnala kokosy čo sa ma pokúšali zobudiť. Nakoniec to banány, kokosy ani žiadne iné ovocie nebolo.
Veľmi pomaly som vešala ruky späť k telu a snažila sa tváriť čo najkajúcnejšie.

"Za toto..." prskala a triasla sa profesorka, "ostaneš po škole, slečna Hale, a máte domácu úlohu navyše. Referát z toho čo sme preberali na hodine ktorú ste Vy celú prespala.10 strán A4!" Dokončila monológ a odišla. Kate s Emmou sa tiež obrátili k tabuli, ale všimla som si ich usmievavé ksichty.
Podľa názvu na tabuli bola asi geografia. A keďže som okrem toho nemala žiadne informácie a Kate i Emma sedeli v prvej lavici, ďaleko odo mňa. Skúsila som to teda u suseda cez uličku.
"Čo ste robili?" Nahla som sa k chalanovi vedľa. Ona sa nahol tiež a upriamil na mňa jeho orieškové oči. Otvoril ústa že odpovie, ale nestihol....

.:Pokračovanie nabudúce:.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tina Tina | Web | 23. ledna 2012 v 12:00 | Reagovat

skvelá kapitola :)

2 Dee* Dee* | Web | 23. ledna 2012 v 19:07 | Reagovat

Velice dobrá kapitola...věta.."Doriti, nemôžete ma nechať na pokoji? Chcem ešte spať!"...zní u mě doma opravdu často.Učitelce se mi to ještě říct nepovedlo. :D

3 animal45 animal45 | Web | 5. února 2012 v 10:04 | Reagovat

Úžasná kapitola ako vsetky pred ňou..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II