Theresa je minulosť, som Tess (2.kapitola) - THERESA

19. února 2012 v 10:00 | Damonika |  TESS
Autor: Damonika

Niečo k deju: Niekto z minulosti Salvatorovcov sa vráti do Mystic Falls. Jeden si na ňu nepamätá, ale čo ten druhý?

Poznámka: Poviedka bude z polovice falshbacková, takže vysvetlím systém: Prvá a každá nepárna kapitola bude z pohľadu TESS a každá párna kapitola je z pohľadu THERESY. Ak by to niekto nepochopil už z nadpisu, Tess a Theresa je tá istá osoba.

Jazyk: SK

Príjemné čítanie! :D
THERESA:

Rok 1851
Zaklopala som na dvere. Pršalo a celé moje ružové šaty boli premočené. Mama ma asi zbije. Stála som na cudzom pozemku a veľmi som sa bála. No niekde sa ukryť musím.
Otvorila mi dvere celkom milo vyzerajúca postaršia pani to zásterou. Stále som sa však bála a triasla sa od zimy, a preto mi robilo problém vytvoriť celú súvislú vetu.
"Ja... dobrý deň... ja.. stratila som sa a..." Keď videla ako sa trápim, povzdychla si, položila mi ruku na chrbát a dotiahla ma dnu.
"No poď, zlatíčko." Postavila ma na chodbu, so slovami: "Ostaň tu," a odbehla preč. Bol to obrovský dom, až prepychový, s ešte väčším pozemkom. Nestihla som si to tu ale poriadnejšie pozrieť, lebo za chvíľu bola späť s bielymi šatami. Nebolo to bohviečo, asi z kuchyne, ale bolo mi to jedno. Hlavne, že je to suché.
Prezliekla som sa a odviedla ma o kuchyne. Vysadila ma na lavicu a začala variť.
"Ako sa voláš, zlatko?"
"Theresa," odvetila som a kopala som nohami dopredu a dozadu.
"Pekné meno. Mne môžeš hovoriť Grunden. Si z mesta?"
"Áno." Položila predo mňa tanier s kašou. Poďakovala som a hltala to jedlo, akoby malo byť moje posledné.
"A koľko máš rôčkov, srdiečko?" pýtala sa ďalej.
"Dvanásť," odpovedala som s plnou pusou. Ďalej sa nepýtala a odišla preč. Dojedla som, odsunula som tanier nabok a len tak sedela.
Asi po piatich minútach som počula vreskot a dopadnutie niečoho porcelánového na zem. Hneď nato vedľa mňa prebehol chlapec. Mohol mať najviac len štyri roky.
"Nechaj ma!" zvreskol. Mal svetlé vlasy a na hrudi stískal loptu. Viac som nevidela. Odbehol z miestnosti. Natiahla som krk aby som videla kam. A ako zmizol jeden objavil sa ďalší. Bol vyšší a starší, čo bolo vidieť na prvý pohľad. Čiernovlasý chlapec asi vo veku ako ja prebehol tak tesne vedľa mňa, že som skoro na lavičke stratila rovnováhu a spadla.
"Vieš, že vyhrám, Stefan!" Vyhlásil sebavedomo tmavovlasý a tiež sa stratil za dverami.
Z dverí kde sa objavili tí chlapci, sa vynorila i Grunden.
"Nechaj mu tú hračku, Damon!"
Grunden sa vydala za nimi, no predtým ako zmizla za dverami, si ešte spomenula na mňa. Prišla ku mne.
"Poď, srdiečko." Chytila ma za ruku a vydala sa so mnou preč.
Vyšli sme po masívnom schodisku tohto veličizného domu. Ocitli sme sa na chodbe a Grunden si to mierila do jedných z desiatok dverí, čo tu boli.
Izba bola obrovská a poriadne rozhádzaná. Hračky sa váľali všade a v strede tohto svinčíka sa hádali tí dvaja. Grunden ma pustila a išla tých dvoch od seba oddeliť. Keď sa jej to ako tak podarilo, niečo nato si všimli mňa a prestali úplne.
"Chlapci, toto je Theresa a chvíľu tu pobudne. Dobre? Buďte na ňu dobrí." Potom prišla ku mne, po postrčila ma viac k nim a pokračovala.
"Srdiečko, toto sú Stefan a Damon."
Usmiala som sa. Grunden potom spokojne odišla a nechala nás samých. Stefanova tvárička sa rozžiarila a pribehol ku mne.
"Chceš si hádzať?" spýtal sa ma.
.::Pokračovanie nabudúce::.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
II ARCHIV II delenastory-damonika.blog.cz II